Výživa 3. tisícročia

Veľmi zriedkavo môžeme ešte aj dnes stretnúť harmonicky zdravých ľudí, ktorí živú, dlho, veselo a šťastne, pre radosť sebe aj iným. Ich život je zaujímavý predovšetkým tým, že si zachovali pamäť životnej intuície, spomienku na svoju vlastnú prirodzenosť. Jemne cítia vlastnú podstatu, cítia a prirodzene rešpektujú to, čo je pre nich najlepšie. Dokážu jedlo vychutnať aj byť zdržanliví. Vedia rešpektovať svoj subjektívny stav - to, ako sa momentálne cítia. Sú aktívni, pohybliví, vedia oddychovať.

Každý z nás má v sebe zakódovanú spomienku na vlastnú prirodzenosť a v otázke stravovania je to upozornenie na nebezpečie nadbytku. Vždy bolo prirodzené z času na čas nejesť, ale nebolo prirodzené prejedať sa. Stravovanie je čisto vnútorná potreba, zvonku iba vyvolávaná pohľadom na jedlo, jeho vôňou. Nútiť nás jesť alebo vyberať si jedlo mal v prírode iba hlad.

Hlad je zvláštny fenomén. Hlboko v sebe máme usídlený strach pred hladom - tí, čo hlad zažili, ale aj tí, čo skutočný hlad poznajú iba z rozprávania. Náš postoj k hladu je všeobecne negatívny a v obave, že môžeme trpieť hladom, radšej sa zásobíme nadbytkom potravy, čím si vytvárame priam ideálne podmienky k prejedaniu. Ako prijať skutočnosť, že sú situácie, kedy si naše telo žiada, aby sme dobrovoľne nejedli, aby sme sa zdržali jedenia - v čase ochorenia, psychického vypätia, v čase, keď sa potrebujeme koncentrovať na prácu, učiť sa .? Zrejme len na základe osobnej skúsenosti. Veľmi rýchlo pochopíme a oveľa ochotnejšie prijmeme, že ten nepríjemný strašiak zvaný hlad má aj pozitívne stránky - podporuje samoliečenie, pomáha očistiť telo, upokojiť a rozjasniť myseľ, zlepšiť koncentráciu, výkonnosť. Sýtosť je láskavá, líškavá, pokojne nás uspáva po každom výdatnom hodovaní. Ohrozuje naše zdravie pomaličky, potichučky, tváriac sa akoby nič.